Pyramídy v Egypte

Prvým divom sveta sú pyramídy a ako jediné zo siedmich divov ešte stoja. Nachádzajú sa na skalnatej planine oddeľujúcej údolie Nílu od púšte a sú zoradené v dĺžke temer sto kilometrov od Káhiry až po Illáhún.

Na vyvýšenine Káhiry je Gíza, na juhozápadnom okraji mesta, kde začína púšť sa nachádzajú najznámejšie znaky Egypta – sfinga a pyramídy troch faraónov Cheopsa, Chefréna a Mykerina.

Najväčšou z nich je Chufevova pyramída.

Je vysoká 137,3 metra, hoci pôvodne mala o desať metrov viac. Šírka jej základne meria 230,4 metra. Základňa merala v čase vzniku o dva metre viac. Pri jej stavbe sa použili kvádre s priemerným objemom jeden meter kubický.
Odhaduje sa, že 10 tisíc robotníkov použilo na stavbu pyramídy približne 2,3 milióna kvádrov. Majestátna Veľká sfinga (lev s ľudskou hlavou, okrem nosa – je v múzeu v Londýne). Je 73.5 metrov dlha a 20 m vysoká, je vytesaná z jednej obrovskej skaly

Cheopsova pyramída

cheopsCheopsova pyramída je postavená z kamenných kvádrov, z ktorých opadalo obloženie už v čase, keď v Európe nestál ešte jediný kamenný dom. Ale že zúbky na jej okraji, ktoré poznáme z fotografií, sú vlastne obrysy viac ako metrových kvádrov, nás predsa prekvapuje. Tieto obrovské kamenné kvádre sú na seba len tak navŕšené, nespája ich nič, len vlastná váha. Od päty k vrcholu meria táto kamenná sopka 137,3 metra. Pôvodne bola o 10 metrov vyššia; jej vrchol však nevedno kedy odletel a dnes je tam namiesto neho plošinka, na ktorej bola za druhej svetovej vojny britská protiletecká pozorovateľňa. Strana jej štvorcovej základne má 230,4 metra; pôvodne bola o 2 metre dlhšia. Objem Veľkej pyramídy je asi 2 525 000 kubických metrov. Na stavbu Veľkej pyramídy sa spotrebovalo asi 2 250 000 kamenných kvádrov s priemerným objemom vyše 1 meter kubický a s priemernou hmotnosťou 2,5 tony.

Cheopsova pyramída sa nachádza 10 km na juhozápad od Káhiry na vonkajšom okraji predmestia Gízy. Možno sa tam dostať taxíkom alebo autobusmi, ktoré odchádzajú z káhirského námestia Táhrir. Turisti sa môžu na púšť dopraviť aj na ťavách alebo na koňoch. Početný prepravcovia ponúkajú výletné plavby po Níle a väčšine z lodí premáva medzi mestami Luxor a Asuán. Niektoré plavby obsahujú výlety do miest Abydos a Denderha. Plavba Luxor/Asuán trvá päť dní, rovnaká plavba s výletmi do miest Abydos a Denderha trvá sedem dní.

Jedna zaujímavosť ohľadom pyramid

17. septembra 2002 nadránom sa robot vydal na cestu. Pyramid Rover v hodnote 250 tisíc dolárov sa začal šplhať záhadnou úzkou šachtou, aby do vápencovej steny na jej konci vyvŕtal otvor. Robot niesol so sebou miniatúrny radar s optickými vláknami, ktorý sa mal dostať cez otvor a nasnímať, čo sa skrýva za šachtou. Vedci dúfali, že by tam mohla byť tajná komora so starodávnymi zvitkami, prípadne sochami faraóna Cheopsa. Mimochodom, po tomto panovníkovi sa zachovala jediná malá 9-centimetrová soška.

Dve hodiny trvalo robotovi, kým sa vyšplhal na koniec šachty a vyvŕtal otvor pre kameru. Ani tá však tajomstvo neodhalila, skôr naopak. Za kamennou stenou sa objavili ďalšie dvere! Priamy prenos zvnútra Cheopsovej pyramídy sledovalo na celom svete trištvrte milióna divákov. Počas prenosu odkryl doktor Hawas ešte jedno tajomstvo. Skrýval ho starodávny sarkofág. „Vidím, že tento človek krásne odpočíva vo večnosti. Keď sa zadívam na jeho kostru, zdá sa mi, že ide o muža, ktorý žil približne pred 4200 rokmi.“ Ako ďalej povedal doktor Hawas, v sarkofágu zrejme leží starosta dediny, v ktorej kedysi bývali stavitelia pyramíd. Sarkofág sa ukrýval v malej hrobke v Gíze, ktorú nedávno objavil náhodný turista.

Leave a Comment